UWCAD #2/ všetko medzi tým

Ahojte verní pútnici. Bolo by zrejme zbytočné tváriť sa, že popri švungu, čo je môj výraz pre abnormálne rýchle tempo, akým sa niesol druhý term na UWC, som vôbec mala čas myslieť na tento blog. Ako inak, druhý term bol neskutočný, plný zážitkov, sklamania a radosti, nových a aj pevnejších priateľstiev, práce a lásky. Naplnený láskou.

Poznáte ten pocit, keď zažijete niečo úplne nové, následne sa vrátite domov, všetci sa vás pýtajú tú slávnu otázku: "Aké to bolo?" a vy jednoducho nedokážete zo seba vysúkať viac ako super? Presne tak sa teraz cítim ja, pretože veci ako UWC sa nedajú opísať slovami a dokonca ani videami, v ktorých hrajú Rivers and Roads, či Riptide. Druhý term bol pre mňa druhý určite ťažší v zmysle toho, že som si v prvých týždňoch nedokala zvyknúť na to, že som opäť v Duine, no zároveň ma potom doslova pohltil a tým pádom prebehol oveľa rýchlejšie. Bol oveľa viac pracovne vyťažený a na druhú stranu som vďaka nemu spoznala pár úžasných ľudí, ktorých som si do Vianoc ani poriadne nevšimla. Druhý term mi dokázal, že pokiaľ makám ako fretka dokážem sa vzoprieť IB, vôbec nie som až taká zlá v matematike, ďalej sa moja taliančina posunula z levelu "mi piace il pane" na "camminerai e cadrai, ti alzerai. sempre a modo tuo" (áno, je to pesnička), zistila som, že môj organizátorský duch je nažive a v neposlednom rade ma naučil ešte viac milovať a vážiť si ľudí (hlavne mojich jedinečných second years) okolo seba. A verte, či nie, hoci bolo veľmi ťažké znova sa dostať do Duino vibe po Vianočných prázdninách, opúšťať milované Duino v máji (a second years) bolo milión krát bolestnejšie.

🌻 Po myšacom útoku sme sa nasťahovali späť do room 3 (teda Song v nej bola aj pred tým, je statotočnejšia ako je spolubývajúce).

🌻 Bola som na krásnom výlete vo Verone, kde sme sa s Fatimou odmietli dotknúť (pri dome Júlie z drámy Rómeo a Júlia) Júliinho prsníka. To sa nám bohužiaľ neskôr vypomstilo a nejaký pouličný zlodej ukradol Fatiminu peňaženku aj s Permessom (čo je dokument o povolení byť rezidentom Talianska pre každého non-EU študenta). Bolo to hrozné, hoci Verona je vskutku nádherná. A samozrejme, s mojim milovaným Ridhom som mala v nejakom starom zámku malý photoshoot (odtiaľ pochádza horná fotka :)).

🌻 Do Duina dorazil prvý sneh, čo vyvolalo prenádherné reakcie hlavne v ľuďoch, čo sneh videli po prvý raz. Väčšiu radosť z obyčajného snehu, ktorý sa mi roztápal pod rukami som nemala asi od prvého stupňa základnej školy.

🌻 Hoci bol iba koniec januára, Duino bolo nezvyčajne teplé a všade voňala jar. Okrem toho sme s Perinou, Song a Ioanou zašli do Duino bowlingu a ja som prvý ráz skúšala Pool 8 v reálnom živote (musím priznať, na počítači mi to išlo viac :)). Prehrala som. Hlboká prehra.

🌻 Vyskúšala som si celý deň v objatí mojej postele, keď som sa kvôli menštruačným bolestiam ledva dokázala pohnúť. Neprajem to ani najväčšiemu nepriateľovi. (Bolesť vyústila až do zmeškania dvojbloku ekonónie, teda následnú neúspešnosť v samoštúdiu. wow)

🌻 S Natalie a Perinou sme si spravili výlet do Lidlu v Monfalcone (domov, skadký domov :)) a nasledovala crazy Asian and Middle Eastern show a ešte viac krejzy po-show.

🌻 Prišlo obdobie práce, keďže sa začal čas písania sciences IA, pre mňa teda ESS IA. Ešte teraz ma bolí srdce, keď pomyslím na tie hodiny beznádeje strávené pred obrazovku počítača, ale čo už. Práve teraz si vyhradím pol dňa na dokončenie Final draft a... Bude to. Podľa môjho skromného názoru nie jedna z mojích najlepších prác, ale moja téma bola zaujímavá, keďže som skúmala Kalamitu v Tatrách v roku 2004.

🌻 Project Week v Belehrade! Existuje množstvo vecí, ktoré by som zmenila ak by som mohla, ale koniec-koncov to bolo s veľkým množstvom dobrého jedla a zábavné. Obľúbila som si vďaka nemu Balkán tak ako nikdy predtým, srbčina (/chorváčtina) sa pridala k mojím dream goal jazykom, zjedla som tony výborného mäsa (nedalo sa odmietnuť), povymetala som zopár party places a obchoďákov, lepšie som spoznala niktorých ľudí, zaumienila som si, že práci so znevýhodnnými deťmi sa budem venovať ešte dlho po skončení UWC a Belehrad som opúšťala zmorená, no s úsmevom na perách.

🌻 V jeden slnečný piatok som sa rozhodla pre malý refresh a po škole som si spravila prechádzku po Rilke (cestička na útesoch okolo mora) do Sistiany. Tam som si dala toto skvelé gelato, ktorého jedenie mi naozaj zabralo 20 minút môjho času. Mňam! Mňam! Bolo to krásne.

🌻 Zhodou náhod som zažila deň bez školy, keďže mi chýbali 3 učitelia. O prácu som však ukrátená nebola, moja ESS IA si pozornosť vyžadovala viac než dosť. Popri práci som taktiež zahliadla kalendár a skoro ma porazilo pri zistení, že za 67 dní som doma.

🌻 Dočkala som sa svojej prvej MUN. Bolo to príjemné, keďže som zastupovala Morocco v konflikte "Violation of Human rights in Yemen", no na druhej strane som bola chorá a kašľala tak, že mi vybiehali slzy. Jediné, na čo som polovicu MUN myslela, bola posteľ. Každopádne MUN som si užila aj napriek chorobe, len mi niektoré veci prišli príliš falošné a ustrojené (uhh, pokiaľ by boli svetoví lídri takí ako my, neboli by žiadne vojny. ever.).

🌻 Prežila som svoj prvý UWC Prom, ktorý zorganizovali moje šikovné kamarátky Perina, Pelin a Ioana. Bolo to plné dobrého jedla, hudby, krásnych ľudí a vtipných tanečných kreácií. Následne aj konverzácie na tému UWC lovestyle, takže super!

🌻 Zúčastnila som sa darovania vlasov, kde som si dala vyšmykať 23 centimetrov, čo má hneď dve dobré stránky. Pomohla  som človeku, čo to potrebuje viac ako ja a na druhú stranu mám konečne zdravé vlasy.

🌻 Math IA sezóna sa začala. Musím povedať, že zo začiatku by som neverila nikomu, kto by ma presviedčal, že to dokážem, no je to tam. Math IA is already done.

🌻 Moja najzlatšia Perina ma spolu so Song pozvala osláviť Veľkú noc do Slovinska, kde sme to spoločne rozbalili na dedinskej diskotéke, previezli sme sa na bicykloch, spoznala som celú krásnu rodinku a zamilovala som sa do Slovinskej kuchyne. Únik od problémov (iba 3-dňový, ale čo už) som si užila plnými dúškami.

🌻 Posledný mesiac, alebo takzvané "Slzy šťastia v slzách smútku". IB, testy, skúšania a lúčenie sa s prvákom udreli. Všade sa to iba hemžilo predlhými listami, prekvapeniami, poslednými..., úsmevmi, objatiami, mentálnymi nezvládačkami, skákaním, teším sa, plačom a smiechom. Ja osobne som vždy bola typom, čo si slzy a plač necháva pre knihy a filmy, no v tej chvíli som jednoducho nemohla. Je to ako ukončovanie kapitoly v knihe; ste smutní, pretože sa končí, no viete, že je nevyhnutné, aby sa tak stalo. Viem, že väčšina tých, ktorých milujem (a táto veta im patrí) by na tieto slovenské výlevy iba hľadela bez nádeje niečo rozlúštiť, no ďakujem. Za strachuplný začiatok a láskyplný koniec. A za všetko.

Všetko medzi tým.