JEDEN ROK

Jeden šialený rok. To je všetko čo som prežila. To je všetko čo mi zostáva. 

Poznáte ten pocit, keď sa na úplnom začiatku nejakého zážitku ponoríte do tajov svojej mysle a rozjímate o tom, aké to bude, keď raz budete starší a skúsenejší, keď to už budete mať za sebou. Zrazu ani nemihnete okom a ste tam. Na konci. Nový zážitok sa stáva novou spomienkou a vy viete, že ste sa niečomu naučili, no v konečnom dôsledku sa stále cítite príliš mlado a neskúsene. Áno, ja ten pocit poznám.

Práve je za mnou prvá polovica mojich letných prázdnin (ako?), začala som sa ponárať do hlbín ekonómie (a snažím sa to isté urobiť aj s mojou EE) a nebudem klamať, zrejme prechádzam krízou teenagerského veku, keďže sa pomaly ale iste blíži nová -vždy obávaná- etapa môjho života. Nad hlavou mi svieti červená kontrolka "A čo ďalej Tereza?" a ja viem, že odpovedi sa už dlho vyhýbať nedokážem. Hoci práve sedím na posteli, ktorá je miliardu ráz pohodlnejšia ako tá v Duine, časti môjho srdca a mozgu, akoby boli stále zakliesnené kdesi v UWCAD bubble. Unára ma predstava budúceho roka (hoci dúfam a tuším, že jedna ne-IB časť z neho bude skvelastická) a stále nemôžem uveriť tomu, že som už pomaly second-year. Vidieť mojich secondies ako secondies bolo tak prirodzené, tak skalopevné a tak pasujúce, že nechápem tomu ako je možné, že už nimi nie sú. Okej, práve to vyzerá akoby na mňa prešla summertime sadness (čomu sa popravde ani nedivím, lebo slnko na oravské kopce nazasvietilo už pekných pár dní), no tento článok nebude o mojej ponurej nálade. 

Hoci oveľa častejšie myslím na veci, ktoré viem, že neviem (úh, zniem ako filozof z antického Grécka), som si istá tým, že prvý rok na UWC ma toho veľa naučil. Bytie primou veľmi prehĺbilo moju osobnosť, poskytlo mi možnosť premýšľať o tom, čo ma nikdy pred tým nenapadlo, posilnilo ma a donútilo ma dospieť v aspektoch a cestách, ktoré boli pre mňa doposiaľ neobjavené. 

🌻taká klasická druhácka rada, ktorú skoro nikto NIKDY nedodržuje: želám si, aby ma ani nenapadlo stresovať nad známkami v prvom polroku. akože načo?
🌻 neučila sa na test z ekonomiky deň dopredu, ani histórie, ani ESS (pozn. nie si taká múdra, aby si dostala niečo lepšie ako oooodretú 6)
🌻 nejedla pred žiadnou československou, či tutorial večerou
🌻nezobrala žiadnu knihu z knižnice (samozrejme bez zapísania, lebo nevieš ako sa zapísať) a nenechala ju ležať na poličke ďalšie dva mesiace
🌻nezačala písať žiadnu esej bez konceptu a nápadu o čom to kurnik šopa píšeš
🌻nešla na žiadnu párty vtedy, keď nechceš
🌻skúšala hľadať metódu ako spustiť iný program na tej hroznej práčke (nie 3 hodinový. ďakujem, neprosím.)
🌻 išla sa vtedy kúpať na Cernizzu (aj keď potom všetci boli chorí)
🌻 namiesto ESS si vybrala BIO SL hneď na začiatku (budeš musieť dokončiť group 4 project. aj tak.)
🌻 cestovala viac ráz do Trieste lacným autobusom

🌻 išla s mojou winter friend na kávu (nikdy sme to nestihli :()
🌻 skúsila ísť na ešte nejakú Osmizzu (môj secondo mi povedal, že je to jeho obľúbená akcia. za mňa nein.)
🌻 vystupovala sama na Open Mic
🌻 išla na viac aktivít v African week
🌻 robila si viac očisťujúcich prechádzok
🌻nesnažila sa tak veľmi vyhovieť človeku, ktorý ma postupne tak veľmi zraňoval
🌻 donútila Natalie pozrieť si Dark (je to good shit)
🌻 dodržiavala svoje učebné plány
🌻 robila si viac času na ľudí doma (aj keď to nedokážem nikdy, je to hrozne ťažké)
🌻 zapisovala si všetky svoje zážitky
🌻 vyprdla sa na všetky social conventions a prestala sa na niektorých ľudí dívať ako na too cool for me
🌻išla aspoň raz za Oggim do university guides (možno by som práve nebola úplná confusion a nepýtala sa sama seba: a teraz kam, ty kača?)
🌻 išla na viac sprits a mala konverzácie s ešte viac ľuďmi
🌻 našla balance medzi social life a study life (hah aj keď tento balans zrejme iba jokey.)
🌻 nejedla toľko pasta con pomodoro (bye bye flat stomach) :)
🌻 bola sama sebou a povedala svoj názor, nech sa deje, čo sa deje
🌻 kúpila si zimnú bundu (na druhu stranu na to mám ešte rok :))
🌻🌻🌻 Želala by som si mať robotický mozog, ktorý nikdy nezabudne ani na jeden z momentov, ktoré som v Duine zažila. Bol to krásny rok a verím, že každá jediná sprostosť, ktorá sa vplietla pod moje ruky mala svoj zmysel. Díky Teri, za to že si presne taká hlúpa a taká múdra ako si. Tento rok bol predsa len good as a tooth.

🌇 Nikdy v živote by som netvrdila, že po tak krátkej dobre ako jeden jediný rok mám právo a schopnosti zhodnotiť UWCAD a vypichnúť všetky negatíva, no i tak je tu táto sekcia pre mňa a pre každého z vás, ktorý sa práve domáha odpovede na to, či sú tie United World Colleges naozaj také utopistické a nereálne preumelkované i v skutočnosti. Samozrejme, všetko je inak.

Aby ste pochopoli, o čom chcem vlastne písať, musíme sa vrátiť dva roky v čase, teda do leta 2017. Moja najlepšia kamarátka ma svojím príšerným entuziazmom dohnala pozrieť sa na webstránku uwc.sk. Ako správne skeptická oravčanka som jej tak úplne neverila, keď opísala neskutočnosť svojho objavu, svojho sna a tak som sa chcela presvedčiť, či je to všetko pravda. A... Zamilovala som sa do všetkých slov a fráz, ktoré uwc popisovali, do každého videa, ktoré školy ukazovalo, do myšlienky. UWC mi dalo taký nový sen, zmysel života a veľa svojej energie som venovalo premýšľaním, dumaním a lietaním v oblakoch. Nie som naivná a veľmi dobre som si (aj vďaka mojim rodičom, ktorí mi nechceli tlačiť kaleráby do hlavy) uvedomovala, že šanca neúspechu je viac než obrovská. To, čo ma však poháňalo bola viera v to, že v UWC som objavila kus samej seba a musím to aspoň skúsiť. Bola/je to láska, dúfala som, že sme pre seba stvorené, no dokázala by som akceptovať aj neúspech.

A tak teda plynuli moje dni až do začiatku novembra 2017, kedy boli zverejnené štipendiá pre rok 2018-20 a aj prvé kolo prihlášok. S nervami až v krku som všetko napísala, odoslala a čakala. Druhé, výberové kolo v Bratislave prišlo a ja, nervóznejšia a vedomá si všetkého a ničoho som odpovedala na každú otázku, viedla každú debatu a rozdala všetky úsmevy, čo som mohla. A áno, UWC Adriatic mi bol predsa súdený a onedlho sa mal stať nielen mojím snom, ale i životom.

Všetko prišlo a ja som sa zrazu prechádzala po tom Duine, ktoré som stalkovala na Google Maps, spoznávala som miesta z videí a tvorila som si moju vlastnú UWC experience. Pri vstupe do Duina som však nebola iba neskonale šťastná a nervózna. Lomcoval so mnou aj strach a v hlave mi vírili otázky: Čo ak Duino nebude také, aké som si ho predstavovala? Čo ak UWC predsa len nie je pre mňa, nie som naň dostatočne silná, múdra, neobyčajná. Čo ak..?

V niečom táto ustráchaná časť mňa mala pravdu. UWC nie je dokonalým snom. Tak ako realita sama je plné pádov, rozbitých chvíľ, sklamaní, prázdna, desu a nevedenia. Realita perfektnou byť nedokáže a ani sa o to nesnaží. No uisťujem vás, že pokiaľ sa po každom páde postavíte znova na nohy, každú rozbitú chvíľu zalepíte svojou silou, všetky sklamania príjmete ako súčasť samého seba, prázdnotu naplníte očakávaním, pri pocite desu si pripomeniete prečo milujete a keď nebudete vedieť, opýtate sa, aj vy vyklíčite ako malá slnečnica (alebo západoslnečnica 🌻) a otočíte svoju tvár. Uzriete. Prenádhernú oblohu, úsmevy ľudí naokolo, spev vtáčikov a všetky ostatné slnečnice okolo seba. Čím viac dažďa a chladných nocí obalí vaše srdce smútkom a nepokojom, tým viac porastiete k nebu. A uvedomíte si, aké máte šťastie, že ste práve tou slnečnicou rastúcou na práve tom poli. Pochopíte, že iba vďaka všetkej tej sile, ktorú v sebe dokážete zozbierať počas mrazivých a oblačných dní, vaša tvár vždy zas a znova uzrie slnko.

UWC má od dokonalosti práve tak ako ľudia, ktorí túto komunitu tvoria. Nie každý človek, ktorého stretneme bude oplývať hlbokou aurou a nie všetko, čo spravíte bude vyzdvihované až do nebies. Nie vždy si uvedomíte, aký je život krásny a nie vždy budete šťastný. Môže sa stať, že zistíte, že UWC vás nerobí tak nadšenými ako ste čakali a aj to je v poriadku. No keď sa ja spätne pozriem na môj rok, v podstate nevidím nič, čo by som ľutovala. Nevidím smútok, ale tú silu, ktorú mi dal. Nemyslím na Duino, svoj sen, ktorý je akoby až príliš nereálny. Myslím na Duino, svoj dokonalo-nedokolnalý, šťastno-nešťastný, krásno-nekrásny druhý domov.